Školská zrelosť a pripravenosť

Školská zrelosť a pripravenosť dieťaťa na školu

(pozn. my z pedagogického hľadiska hovoríme o školskej pripravenosti, z psychologického sa hovorí o školskej zrelosti!!!)

Obdobie nástupu dieťaťa do školy patrí medzi najvýznamnejšie udalosti v živote dieťaťa. Dieťaťu sa nielen radikálne mení zabehaný životný štýl ale aj denný režim. Opúšťa svet hier a každodennú bezstarostnosť. Na úspešné a bezproblémové zvládnutie nárokov v škole a súčasne novej roly žiaka musí dieťa spĺňať isté predpoklady. Problémy, zlyhanie, nízke sebavedomie hneď na začiatku školskej dochádzky môže dieťa vážne ohroziť, preto potrebné, aby dieťa vstupovalo do školy zrelé a pripravené zvládať požiadavky, ktoré život v škole prináša.

Do prvého ročníka základnej školy sa prijíma dieťa, ktoré absolvovalo povinné predprimárne vzdelávanie (spravidla dovŕšilo fyzický vek 6 rokov, určenie fyzického veku nie je náhodné) a dosiahlo školskú spôsobilosť – školskú zrelosť. Ide o kľúčové východiská pre úspešné zvládanie požiadaviek školy. Vo veku 6 – 7 rokov dochádza u dieťaťa k významným vývinovým zmenám, ktoré sú podmienené zrením aj učením.

BUDÚCI PRVÁK BY MAL VEDIEŤ:
- samostatne sa obliecť a obuť,
- zapínať gombíky a zaviazať šnúrky,
- samostatne sa najesť a obslúžiť na WC,
- správne vyslovovať všetky hlásky,
- vyjadrovať sa plynulo aj v zložitejších vetách,
- kresliť tak, že línie sú pevné a neroztrasené, uspokojivo obkresliť podľa predlohy rôzne útvary (štvorec, kruh, srdce atď.), uspokojivo obkresliť rôzne znaky podľa predlohy (body na hracích kockách, štvorlístok atď.),
- nakresliť postavu so všetkými základnými znakmi (musí mať hlavu, trup, končatiny),
- vystrihnúť jednoduchý tvar podľa predkreslenej čiary,
- poznať a rozlíšiť základné farby,
- spočítať predmety do 10,
- rozprávať obsah krátkej rozprávky a rozumieť jej obsahu, schopnosť reprodukčnej schopnosti (zopakuje vetu, čísla),
- naučiť sa naspamäť detskú pesničku alebo básničku,
- vysloviť krátke slovo samostatne po hláskach a slabikách,
- orientovať sa v priestore, vie, kde je vpredu, vzadu, hore, dole, vpravo, vľavo,
- schopnosť sústrediť sa pri zjednodušenej ukážke Bourdonovho testu pozornosti,
- orientovať sa v sociálnom prostredí (pozná svoje meno, adresu, vek), v prírodovednej oblasti (pozná niektoré zvieratá), v priestore, v čase, v prvej desiatke čísel (vie, koľko prstov má na ruke).

AKO BY SA BUDÚCI PRVÁK MAL SPRÁVAŤ:
- vydrží pri hre alebo inej činnosti min. 15-20 minút,
- začatú prácu alebo hru dokončí, nezačína neustále niečo nové, neodbieha,
- na nové prostredie a osoby si zvyká bez väčších problémov (neplače, neskrýva sa za rodičov, neuteká),
- väčšinou sa hráva spoločne s deťmi, nestráni sa ich spoločnosti, nie je medzi deťmi bojazlivý a plačlivý,
- nie je agresívny, spory s deťmi dokáže riešiť väčšinou bez bitky, hádky, vzdorovitosti,
- v jeho správaní by sa nemali prejavovať zlozvyky ako napríklad cmúľanie prstov, ohrýzanie nechtov, časté pokašliavanie, žmurkanie,
- nezajakáva sa pri reči,
- nepomočuje sa.

POKRAČOVANIE PLNENIA PPV

Pri zvažovaní pokračovania povinného predprimárneho vzdelávania sa treba zamerať na: celkový zdravotný  a psychický stav, vyspelosť reči (poruchy vývinu reči, slabozrakosť, poruchy sluchu, nízky vzrast, vrodené vývinové chyby, predčasne narodené deti), pozornosť a hyperaktivitu, adaptáciu na nové prostredie a cudzích ľudí, citovú pripútanosť (zväčša k matke), (ne)samostatnosť, hravosť, dátum narodenia (jún, júl, august), rozumové schopnosti na dolnej hranici normy alebo mentálna retardácia, nevyhranená lateralita (pravo-ľavorukosť).

NEZRELÝ PRVÁK

Prejavy: oneskorený vývin reči, citová labilita, hravosť, nadmerná pohyblivosť, rýchla únava pozornosti, zábudlivosť, neschopnosť vyčleniť zo získaných informácií podstatné, znížená práceschopnosť, častá chorobnosť, nepozornosť, vyrušovanie, neschopnosť dokončiť prácu, odmietanie písať domáce úlohy, zvýšená únava, strach zo školy, priveľa námahy na učenie, ťažkosti v prispôsobení sa kolektívu atď. indikujú na neschopnosť zvládať požiadavky školy.

Ukazovatele zrelosti detského organizmu
- pomer výšky a hmotnosti – závažné sú len extrémy, t.j. veľmi malé a slabé deti môžu mať následkom telesnej stavby problémy,
- tzv. „filipínska miera“: dieťa si dočiahne pravou rukou ponad hlavu na ľavý ušný lalôčik,
- premena postavy, stráca sa detská tuková vrstva na úkor svalov, menia sa telesné proporcie – postava sa predlžuje, predlžujú sa končatiny, zužuje sa trup, zmenšuje sa veľkosť hlavy v pomere k telu,
- začína sa výmena mliečnych zubov za trvalé,
- koordinácia pohybov, lepšie šetrenie silami, schopnosť vykonávať drobnejšie a presnejšie pohyby,
- realistickejšie chápanie sveta,
- menšia závislosť na okamžitých potrebách,
- rozlišovanie častí a detailov – v akustickej a vo vizuálnej sfére,
- kontrola impulzov a citov, schopnosť odložiť svoje plány,
- väčšia vytrvalosť, dlhšia pozornosť.

V prípade, že dieťa tieto požiadavky nespĺňa, je vhodné zvážiť pokračovanie plnenia povinného predprimárneho vzdelávania.

Dĺžka predprimárneho vzdelávania:

• Povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole trvá jeden školský rok.
• Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roka veku nedosiahlo školskú spôsobilosť, riaditeľ materskej školy rozhodne o pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole na základe písomného súhlasu príslušného zariadenia poradenstva a prevencie, písomného súhlasu všeobecného lekára pre deti a dorast a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia.
• Ak dieťa ani po pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole nedosiahlo školskú spôsobilosť, začne najneskôr 1. septembra, ktorý nasleduje po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo siedmy rok veku, plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinné predprimárne vzdelávanie plní dieťa len jeden školský rok a ak po dovŕšení šiesteho roku veku nedosiahne školskú spôsobilosť môže ešte jeden školský rok pokračovať v plnení povinného predprimárneho vzdelávania. Po tomto období už musí začať plniť povinnú školskú dochádzku.